Očami nezištných

Skúsenosti misionárov a humanitárnych pracovníkov, ktorí sa vyberú do sveta pracovať, často za malý alebo i žiadny plat, vzbudzujú zvedavosť i údiv. Kde sa berie ich nadšenie? A vydrží im? Čo ich motivuje, o čom snívajú? Ako vidia svet? Otázky sa množia: Čo je ich odmenou a čo ich môže odradiť? Sú si ich príbehy niečím podobné? Oslovila som pätnásť ľudí, ktorých spája to, že nasadzujú všetky sily v živote za hranicami našich bežných skúseností: V Jakutsku, v Mozambiku, v Azerbajdžane, v Litve, v Indii, v Jemene, Keni, Rwande... Ale i tu, na Slovensku.

Z rozhovorov s humanitárnymi pracovníkmi mi vyplynulo, že humanitárna práca nie je niečo, čo sa nás, obyčajných ľudí, netýka. Nie je to dobrodružstvo pre pár odvážlivcov s veľkými vedomosťami a túžbou obetovať sa. Títo ľudia závisia od nás, práca humanitárnych a rozvojových organizácií do veľkej miery závisí od toho, či sa nájde dosť ľudí ochotných prispieť do zbierky počas humanitárnej krízy alebo podporiť vzdelávanie dieťaťa prostredníctvom projektu adopcie na diaľku.