Umenie starnúť

Ktože by bol rád, že starne? Myšlienky na starobu najčastejšie potláčame.

Človek však starne sám od seba, bez vlastného pričinenia.

Ale či sa jeho staroba vydarí, to závisí od neho.

Dobre starnúť je umenie.

Kto si chce osvojiť toto umenie, musí si vypestovať čnosti staroby.

Nejde to však samo od seba.

Treba sa o to snažiť, nie však v starobe, ale oveľa skôr.

Ako na to?

Vzácne odpovede na aktuálne otázky mnohých čitateľov dáva autor Anselm Grün,.

Anselm Grün, kňaz a rehoľník, keď písal knihu mal niečo vyše šesťdesiatky, teda bol sám „mladým starcom“. Na základe už svojej vlastnej životnej skúsenosti povzbudzuje svojich čitateľov, aby sa vedome vyrovnali so starnutím. Citlivo opisuje výzvy starnutia: prijať obmedzenia, zriekať sa, zmieriť sa a poukazuje na šance, ktoré v tom sú: Kto sa naučí akceptovať citeľné hranice, môže si vypestovať úplne nové čnosti, ako vďačnosť, trpezlivosť, miernosť, láskavosť, tolerantnosť… Píše tiež o tom, že keď toto životné obdobie duchovne prehĺbime, môže sa stať dobou zrenia a rastu, a tak dať životu novú hĺbku.